Slovensko 2050 v 6 minútach

Autor: Branislav Zlocha | 17.11.2016 o 8:41 | Karma článku: 3,77 | Prečítané:  457x

alebo globálny boj o „homo sapiens cognitio“, ktorý si Slovensko zatiaľ nevšimlo. Naša zraniteľnosť bude tým väčšia a budúcnosť tým čiernejšia, čím dlhšie bude trvať neuvedomenie si tohto boja.

Ivan Mikloš v nedávnej relácii .pod lampou nakreslil temný obraz Slovenska o niekoľko desaťročí. Ak si pozrieme s porozumením jeho 6 minút (od 55:00 po 1:01 na .pod lampou) musíme uznať, že ak sa niečo rýchlo nestane v otázke klesajúcej demografie a absencie aktívnej migračnej politiky, sme "doomed". Jeho 6 minút hrôzy je priam doktrinálnych a preto si ich skúsme rozmeniť na drobné. Ak by som bol think-tank, čo nie som, vytvoril by som na základe týchto 6 minút 3 scenáre – idealistický, realistický a pesimistický. Opustím myšlienku idealistického, keďže v DNA Slovákov absentuje preventívny pud sebazáchovy a skúsim rozmeniť na drobné kombináciu realistického s jemným nádychom pesimizmu.

Čo je ľahko spočítateľné, je počet narodení, úmrtí a počet zahraničných žiadateľov o pobyt. Kombinácia týchto troch čísel stavia Slovensko na okraj priepasti v boji o budúce príjmy. Príjmy kdekoľvek a kohokoľvek – vrátane štátu. Kde niet ľudí, niet ničoho. Prebudíte sa do kolabujúceho sociálneho systému, kde nemáte peniaze na školy, nemocnice, cesty a ďalšiu infraštruktúru a lafferova krivka sadzby a výnosu daní dávno narazila na svoje limity. (Ten pocit už mnohí máme, stačí ho len znásobiť).

Možno sme si to len doteraz nevšimli, ale vo svete silnie boj o „homo sapiens cognitio“. Teda o vzdelaného a učeniasaschopného mladého produktívneho človeka. Sýrski utečenci nám prosperitu nevybudujú, čo začínajú chápať už aj Nemci a Švédi. Ale kde toho „homo sapiens cognitio“ získať?

V lepšom prípade ho krajiny môžu získať organicky, teda popracujú na pôrodnosti. (Skôr narodení si možno spomenú na staromládeneckú daň z časov socíku, ktorú by sme dnes mohli opätovne zaviesť ako "singles" daň.) Ak by sa nám toto aj nejakým zázrakom podarilo, tu si treba povedať, že produktivita sa začína niekde po 18-tom roku života, teda musíte počítať s takmer generačným opozdením, kým sa novorodenec zaradí na pracovný trh. V Dánsku toto už pochopili a snažia sa o organických „homo sapiens cognitiov“ aj propagáciou.

Druhým spôsobom, ako získať „homo sapiens cognitio“ je „lopnúť“ ho susedovi. Toto sa úspešne darí napríklad Čechom, ktorí „kradnú“ budúce slovenské „homo sapiens cognitio“ lákaním na české verejné univerzity, ktoré sú pre Slovákov atraktívne a navyše bezplatné a kde ich už je viac ako 20,000. Pričom po ukončení štúdia polovica ostáva žiť a pracovať v Čechách. Ešte sofistikovanejší spôsob, ako je lákanie na univerzity je získanie už vyštudovaných „homo sapiens cognitio“ zo zahraničia s tým, že náklady na vyštudovanie zaplatili v tomto prípade slovenskí daňoví poplatníci. V tejto kategórii sú napríklad absolventi slovenských lekárskych fakúlt, ktorí po získaní diplomu odchádzajú v smrtiacich počtoch na české, rakúske, či nemecké kliniky a potom s údivom sledujeme v slovenských správach, že prešovská nemocnica má nedostatok pediatrov, či nitrianska anesteziológov. Tu si mnohí povedia, veď im dajte viac peňazí a oni nemusia ísť do zahraničia, ale to sme opäť v kolese, kde najprv chýbajú tí produktívni, ktorí generujú príjmy do spoločnej kasy, z ktorej následne môžete lepšie zaplatiť lekárov, učiteľov, hasičov, či policajtov. A zasa nám len vyjde, že nám chýba viac „homo sapiens cognitio“. Zabrániť vykrádaniu slovenských „homo sapiens cognitiov“ bude veľmi ťažké, lebo vonkajšie lákadlá sú, zdá sa, silnejšie, ako motívy ostať.

Tretím spôsobom je aktívna migračná politika, postavená na imigrantoch z nábožensky a hodnotovo príbuzne orientovaných krajín alebo imigrantami, ktorí majú približne podobné vzorce správania, ako domáca slovenská populácia. A ktorí sú integrovateľní a schopní prijať pravidlá hostiteľskej krajiny. (To, že sa Slováci obávajú iných kultúr a náboženstiev im netreba mať za zlé.). Najlepším spôsobom by bolo získať zahraničných „homo sapiens cognitio“ už hotových alebo vyštudovaných, teda schopných začleniť sa priamo na trh práce a nahradiť tak výpadok slovenskej kvalifikovanej pracovnej sily, ktorú zlákalo zahraničie. Teda konkrétne získať ukrajinských, bulharských či rumunských lekárov, IT odborníkov a podobne. (Iba ako? Tu sa natíska odpoveď "aktívnou migračnou politikou štátu vo forme revízie zákona o pobyte cudzincov a ďalších noriem). V druhom prípade je to snaha o získanie budúcich „homo sapiens cognitio“ prostredníctvom štúdia na slovenských vysokých školách. Ibaže tu si treba povedať, že je tu niekoľko významných prekážok na prilákanie zahraničných študentov: (1) o zahraničných študentov sa bijú aj iné krajiny, (2) musíte mať programy v angličtine zabezpečené zahraničnými zdrojmi, bilinguálnymi vyučujúcimi a fungujúcimi oddeleniami venujúcimi sa potrebám zahraničných študentov (3) musíte byť schopní vytvoriť tzv. „life experience“ pre zahraničného študenta, ktorý si volí krajinu kam pôjde študovať nielen podľa študijného programu, ale aj podľa bezpečnosti, kultúrneho a športového vyžitia, možnosti pracovať popri štúdiu, možnosti absolvovať študijnú stáž v miestných firmách a ďalších parametrov. Tu si musíme položiť ruku na srdce, Slovensko nie je akademická destinácia a ak by sme na tom začali pracovať trebárs dnes, trvalo by to dlhé roky, kým by sa Slovensko dostalo na mapu Ruského, Ukrajinského, Čínskeho, či Vietnamského študenta (podotýkam vo významných počtoch). A my ani nesnívame, že by sme vôbec mali začať.

Keď si spravíme narýchlo SWOT analýzu Slovenska vo svetle vyššie uvedneých kategórií, sme „doomed“, či sa nám to páči alebo nie. Nie preto, že by som sa z toho škodoradostne tešil (na čo nemám najmenší dôvod, keďže tu žijem), ale preto, lebo Slovensko pri tvorbe, hľadaní a získavaní „homo sapiens cognitio“ nerobí zhola nič. Organická demografia, ktorá klopýtla v 90.tych rokoch a iba pozvoľna sa z tohto šoku dvíha, nestačí na prípravu aktívnej populácie potrebnej na pokrývanie nákladov spojených so stárnutím populácie, máme skostnatelé, personálne zaostalé, neefektívne verejné univerzity, ktoré nie sú schopné prilákať zahraničných študentov v masívnejších počtoch (česť lekárskym fakultám) a nemáme žiadnu štátnu aktívnu migračnú politiku, ktorá by zo Slovenska robila trošku viac „welcoming“ krajinu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Má najhorší názov, aký kedy film mal. Môže napriek tomu získať Oscara?

Zhodnotili sme šance nominovaných filmov.

KOMENTÁRE

Zmysel života sa dá vybudovať. Cieľavedome a pracovito

Na obsah musíte čakať, až kým sa z vás stane tvorca zmyslu života a nielen jeho konzument.

PRIMÁR

Ako si pri nádche nezodrieť nos

Šupinkám v okolí nosa a zbytočnému podráždeniu pokožky sa dá vyhnúť.


Už ste čítali?