Cena za politickú nečinnosť v školstve

Autor: Branislav Zlocha | 13.12.2016 o 11:02 | (upravené 13.12.2016 o 14:31) Karma článku: 4,32 | Prečítané:  726x

"Cena za nečinnosť je kombinácia rizika, nákladov a dôsledkov, ktoré nevyhnutne nastanú, ak budete udržiavať “status quo” počas dlhého času."

Po dlhšom gúglení mi táto definícia príde ako najvhodnejšia pre našich ex-politikov pasujúcich sa za reformátorov pri téme “čo s naším školstvom”. Ono by to naše školstvo nemusel byť až taký ťažký prípad, keby sa mu bola bývala venovala dostatočná (nie iba rétorická) pozornosť počas uplynulých desaťročí na úrovni všetkých vlád a štátnych orgánov zodpovedných za dnešný stav v školstve. Lenže pozornosť školstvu sa obmedzila len na udržanie “statu quo”, čo ak robíte ako štát dlhé desaťročia, môžete sa spoľahnúť, že dosiahnete zaostávanie žiakov v PISE, exodu vysokoškolákov na zahraničné univerzity, či spoločenskej dehonestácii učiteľského povolania.

Dobre vieme, že napriek tomu, že školstvo bolo v programových vyhláseniach všetkých vlád uvádzané ako priorita, v realite sa tak nikdy nestalo. Berme to ako holú skutočnosť a fakt. Len potom ťažko rozumieť tomu, že tí, ktorí sú za súčasný stav zodpovední nachádzajú tú “odvahu” hodnotiť tento stav ako alarmujúci a prichádzajú s návrhom reforiem. S plánom reforiem navyše prichádzajú tí, ktorí to v čase, kedy to bolo potrebné, neurobili. Páni Milan Ftáčnik a Ivan Mikloš, jeden minister školstva a druhý podpredseda vlády a minister financií spoluspôsobili dnešnú situáciu práve neodvahou a nečinnosťou a dnes s údivom sledujeme ich hodnotenie stavu v školstve – v tom školstve, za ktoré boli oni z funkcie im vtedy prináležiacej, zodpovední. Ten Milan Ftáčnik, počas ktorého ministrovania bola vysoká škola vysokou školou len vtedy, keď uskutočňovala základný výskum dnes hovorí, že všetci nemôžu robiť všetko a treba školy so zameraním na bakalárske programy pre prax, či ten Milan Ftáčnik, ktorého ani vlastný brat nedokázal presvedčiť o význame spoplatnenia štúdia, dnes vyhlasuje potrebu spoplatnenia denného štúdia na vysokých školách. Ako môže človek spraviť tak zásadné kotrmelce a obraty v názoroch? Ivan Mikloš s iniciatívou „To dá rozum“ sa už len voľbou názvu iniciatívy strelil do kolena. Ak „to dáva rozum“ dnes, potom to muselo „dávať rozum už počas obdobia, keď bol financmajstrom“ a spolupodieľal sa na smerovaní krajiny ako druhý najsilneší muž Dzurindovej vlády a kedy choroby školstva už boli dávno chronické. Keby sme sa už držali jeho vlastného "to dá rozum", tak by snáď nemali počas jeho účasti vo vláde priemerné výdavky na jedného vysokoškoláka pri expanzii verejných vysokých škôl klesnúť, ale minimálne ostať na rovnakej úrovni (priemerné výdavky na jedného študenta na verejných VŠ v SR klesli medzi rokmi 2004 - 2006 o 6,74%), nehovoriac o vede, kde Slovensko investovalo do vedy 0,51% v časoch, kedy priemer OECD bol 2-3%. Lenže aj jemu asi viac vyhovovalo udržiavanie „statu quo“ v školstve a podhadzovaní pár odrobiniek sektoru školstva, ako dnes objavená odvaha veci meniť. Lebo to, že to dá rozum, vieme všetci už dávno.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Žena, ktorá prežila Mengeleho pokusy, koncentrák aj pochod smrti

Viola Fischerová zomrela vo štvrtok vo veku 94 rokov.

TECH

Mesiac som žil v inteligentnej domácnosti. A takto to dopadlo

Inteligentná domácnosť je drahá. Slovenským príkazom zatiaľ nerozumie.


Už ste čítali?