Slovenské univerzity musia byť IN

Autor: Branislav Zlocha | 17.1.2020 o 14:47 | (upravené 17.1.2020 o 14:53) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  338x

Diskusie o stave vysokých škôl treba ukončiť. Nie preto, že nie sú dôležité, ale preto, že trvajú tridsať rokov. A bez reálnej zmeny. Tá zmena síce čaká za dverami, ale z druhej strany pôsobia sily so silnými stereotypmi.

Snáď dnes už nikto nepochybuje o tom, že problém vysokých škôl je širším celospoločenským problémom, ktorý sa prelieva aj do iných oblastí nášho života. Keď nám mladá elita odíde na zahraničné univerzity, polovica sa už nevráti domov. A vieme, že na dôchodky treba ekonomicky aktívnych. Slovensko raketovo starne a potrebuje mladú krv. Napriek recyklovaným deklaráciám o školstve ako priorite sme dnes svedkami infraštrukturálnej, morálnej, etickej a personálnej degradácie univerzitného prostredia, ktorým otriasajú kauzy pokútneho udeľovania titulov, plagiátorstva, či znižovania kvality v dôsledku dramatického úbytku študentov. Na piedestále univerzitného štúdia leží diplom ako papier a nie vzdelanie ako hodnota. Diplom, na ktorý sa treba najlepšie čo najmenej nadrieť.

Pre toto všetko sa nemôžeme ani čudovať, že výberom mnohých maturantov sú cezhraničné české univerzity, prípadne ďalekejší západ, či sever Európy, s vybudovanými univerzitnými mestečkami s moderným vybavením, rozhľadenými (d)ocenenými akademikmi, či celým nastavením systému v prospech jedného jediného subjektu - študenta. Študenta ako klienta, pre ktorého univerzity vznikli.

Opakovanými analýzami stavu sme sa za tých 30 rokov dopracovali k pomerne presnému obrazu, z ktorého môžeme vyvodiť kroky, smerujúce z tohto neutešeného stavu von. Zámerne opomenieme vedecko-výskumnú funkciu a budeme sa snažiť pomenovať výlučne oblasti, ktoré je potrebné zmeniť z pohľadu študenta. Na to, aby boli slovenské univerzity IN, potrebujú zabrať v nasledovných „IN“ oblastiach:

(IN)fraštruktúra

Je treba opustiť presvedčenie, že nám pomôže zabrzdiť odlev slovenských mozgov na české univerzity to, že pri potrebe 300 miliónov nalejeme do rozpadajúcich sa internátov 60 miliónov. Pretože takáto ponuka vytvára dilemu, či zateplím fasádu alebo vymením elektrické rozvody. A polovičaté riešenia bývajú tie najdrahšie. Taktiež je treba opustiť presvedčenie, že stačí zrekonštruovať a potom už netreba udržiavať (odborníci na facility management o tom vedia svoje). Je treba opustiť presvedčenie, že študent si dá 7x za týždeň vlašák s rožkom v internátnom bufete a nepotrebuje kaviarne, reštaurácie a kantíny, spoločensko-oddychové zóny, co-workingové priestory, či športoviská. Prečo je kvalitná infraštruktúra tak dôležitá? Utilitárny model nahradil zážitkový model. Musíme prijať realitu, že dnešný študent je náročnejší a má väčšie očakávania. Dnešný študent a jeho rodič si nevyberá výlučne štúdium študijného programu, ale komplexný „životný zážitok“ („life experience“), zabalený a zamašličkovaný 3 až 5-ročný zážitok a jeho predstavou je, že nestrávi tento čas v sparťanských podmienkach v symbióze s plošticami a pod plesnivými sprchami, ale v dôstojnom, bezpečnom, hygienickom prostredí stimulujúcom osobnostný rozvoj, akademické bádanie a spoluprácu. Popri fyzickej infraštruktúre je rovnako potrebná technologická infraštruktúra. Svetové univerzitné budovy a infraštruktúra je dnes už ohľaduplná k životnému prostrediu (net zero buildings) s minimálnou karbónovou stopou, s vyspelými technológiami energetického manažmentu a meraním kvality vnútorného prostredia. Budovy sú celosvetovo 30% producentom globálneho CO2 a preto je dnes rovnako dôležité ako betón, budovať a rekonštruovať školskú infraštruktúru s vedomím dopadov na životné prostredie.

(IN)ternacionalizácia

Je treba opustiť presvedčenie, že sa nám podarí približovať sa svetu pri uzavretosti nášho univerzitného prostredia. Len programy v anglickom jazyku, viac zahraničných vyučujúcich či vytváranie spoločných duálnych programov so zahraničnými univerzitami zabezpečia, že Slovensko sa postupne môže stať akademickou destináciou aj pre väčšie počty zahraničných študentov. Samozrejme, že procesy týkajúce sa zrýchlenia a koordinácie procesov udeľovania pobytov na účel štúdia je nevyhnutným predpokladom na to, aby na Slovensko prišlo viac študentov z bližšieho, či vzdialenejšieho zahraničia. Tieto procesy musí zabezpečiť koordinácia ministerstiev školstva, zahraničných vecí (ambasády) a ministerstva vnútra (cudzinecká polícia). Príkladov dobrej praxe je vo svete veľa, len toto musí nastať na najvyššej úrovni riadenia krajiny.

(IN)dividualizácia

Svet sa mení a študenti s ním. Každý sme trochu iný, každý sa učí inak a iným tempom. A to je v príkrom kontraste s modelom vzdelávania „one size fits all“. Potrebujeme si uvedomiť aj v oblasti vysokoškolského štúdia, že pestrosť ponuky vo vzťahu k individuálnym potrebám študentov rastie a tie školy, ktoré flexibilne dokážu upravovať svoje ponuky tak, že je vyhovujúca aj pre študnetov na plný úväzok, aj pre študentov pracujúcich, aj pre matky na materskej, či športovcov profesionálov boj o študenta vyhrávajú. Kombinácia prezenčného a online štúdia alebo tiež „blended learning“ vytvára na moderných školách priestor pre flexibilitu metód a foriem štúdia, čo dnešný uponáhľaný život preferuje. Rýchle zastarávanie poznatkov vytvára tlak na školy smerom k digitalizácii obsahu a jeho zdieľanie.

(IN)ovácia

„Innovate or die.“ Ak hovoríme o priemysle 4.0, ktorý je poháňaný robotizáciou, umelou inteligenciou a autonómnymi prediktívnymi systémami, nemôžeme sa hnevať na lodivodov korporátneho prostredia, že sa sťažujú na odtrhnutosť univerzít od potrieb praxe. Vytváranie nových študijných programov, špecializácií či predmetov potrebuje byť nekončiacim procesom na univerzitnej pôde. Prepojenie s praxou je možné docieliť nasadením nástrojov vzdelávania, ktoré simulujú „real life“ situácie z praxe.

(IN)tegrácia

A tu sa dostávame k úplnemu záveru. A tým je samotné riadenie alebo manažment univerzít. Všetky IN faktory spomenuté vyššie nemôžu byť dosiahnuté v prostredí, ktoré nie je homogenizované smerom k dosiahnutiu spoločného cieľa. Univerzita je zložitý ekosystém s množstvom ľudí a záujmov, avšak jeden stmeľujúci prvok musí byť tou pomyselnou červenou niťou, ktorý spája všetky parciálne záujmy do jedného spoločného cieľa:

 - univerzity, ktorá je  vystavaná okolo záujmu a potrieb -

ŠTUDENTA.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?